Významné osobnosti slovenské kultury: Ján Mudroch a Jan Hofman
V kontextu slovenské kultury 20. století zaujímají nezastupitelné místo dvě osobnosti spojené jménem Jan(a) Hofman/Mudroch. Zatímco malíř Ján Mudroch formoval moderní výtvarné umění, historik umění Jan Hofman položil základy moderní památkové péče na Slovensku.
Ján Mudroch: Malíř a pedagog
Ján Mudroch (28. 3. 1909, Sotina - 4. 2. 1968) byl popředným představitelem významné skupiny slovenských výtvarných umělců Generace 1909. Svoj prirodzený talent a neutíchajúci záujem o výtvarné umenie začal v roku 1926 kultivovať na súkromnej maliarskej škole G. Mallého. Od roku 1930 pokračoval v štúdiu na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a následne na Akadémii výtvarných umení u profesora W. Nowaka.
Po oslobodení sa vrátil do Bratislavy a stal sa jedným zo zakladateľov Vysokej školy výtvarných umení a jej prvým rektorom. Počas dlhoročného pôsobenia na škole vychoval 31 žiakov a podstatne prispel k formovaniu mladej nastupujúcej umeleckej generácie. Svojou umeleckou tvorbou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti moderného slovenského výtvarného umenia, pričom jeho maliarsko-kresbový prejav sa pohyboval v komorných, intímnych sférach, ako ich predstavujú okruhy zátišia a kytíc, portrétu a aktu.
Umelecký prínos Jána Mudrocha
- Rozvíjal postimpresionistické tendencie a nadväzoval na poučenie starými majstrami, ako boli Rembrandt a Goya.
- Bohaté dielo Jána Mudrocha v celej zložitosti jeho zrodu i kontinuity budovalo predovšetkým na osobitom poetickom prepise sveta a na emocionálnom pôsobení farby.
- Jeho kresba ostala nedotknutá, je presne takou, ako vznikla, horúcou stopou temperamentu, bezprostredným záznamom okamihov výtvarného myslenia.
Jan Hofman: Historik umění a památkář
Jan Hofman (18. 1. 1883, Praha - 24. 1. 1964) přišel na Slovensko v polovici roku 1919 s prvou vlnou českej inteligencie. Ako historik umenia sa stal referentom na práve založenom Vládnom komisariáte na ochranu pamiatok Slovenska. V rokoch 1926 - 1938 pracoval ako prednosta Štátneho úradu pre ochranu pamiatok na Slovensku.
Hofman bol jednoznačným zástancom konzervačnej pamiatkovej metódy. Do slovenských dejín umenia sa zapísal priekopníckou prácou Staré umenie na Slovensku (1930), ktorá je označovaná za prvý pokus o syntetický obraz histórie slovenského umenia. Svoje názory na ochranu bratislavských stavebných pamiatok rozpracoval v diele Stavebné dejiny mesta Bratislavy (1929) a následne v knihe Zo zaniklej Bratislavy (1934).
Čtěte také: Vstupní brána do Jeseníků
Působení a přínos Jana Hofmana
| Činnost | Význam |
|---|---|
| Publikační činnost | Osvěta v otázkách ochrany národního majetku a odborné studie. |
| Památková péče | Záchrana drevených kostolov a úsilie o záchranu hradov (Orava, Trenčín). |
| Urbanismus | Mapování stavebních památek Bratislavy a dokumentace zaniklých objektů. |
Jan Hofman chápal pamiatkarsku činnosť ako etický, vedecký a estetický program. Aj po odchode do Čiech v decembri 1938 zostal významnou postavou českej odbornej verejnosti až do svojho odchodu do penzie v roku 1941.
tags: #jan #fridrich #hofman #z #strechova #biografie

