PergolyOvčí vlna: Ideální přírodní izolace pro roubenky a dřevostavby na Slovensku
Stavební izolace se užívají pro izolování, kde izolačním prostředím je vzduch. Pro izolování se užívají pěnové a vláknité struktury. Konstrukční materiál struktury naopak izolaci zhoršuje, protože jeho tepelná vodivost je mnohem vyšší než vodivost vzduchu. Je ale nezbytný, protože rozděluje prostor na mnoho komůrek nebo v něm ponechává jen labyrint skulinek.
Tím brání přenosu tepla prouděním vzduchu a současně i zářivému přenosu na větší vzdálenost. Na samotném materiálu valně nezáleží, jen ho nesmí být tak mnoho, aby významně vedl teplo. Všechny struktury jsou pak zhruba rovnocenné, tj. vrstva tlustá 20 cm má vodivost jen dvě desetiny wattu na čtvereční metr a kelvin.
Přírodní izolační materiály se v takovém případě mohou dobře uplatnit. Sympatická je nízká potřeba neobnovitelných surovin při jejich výrobě, i když je potřeba říci, že každý izolační materiál uspoří záhy mnohem více energie, než vyžadovala jeho výroba. Další přednost je hygienická - určitě nepoškozují oči a pokožku a neobsahují nezdravé látky.
Proč ovčí vlna? Jedinečné vlastnosti a ekologické přínosy
Z různých takových téměř přírodních materiálů zaslouží zvláštní pozornost ovčí vlna. Manipuluje se s ní lépe, než se všemi ostatními vláknitými materiály - vlna je přirozeně pružná, po stlačení se opět roztáhne do volného prostoru a může tak těsně vyplnit i nepravidelné dutiny.
V izolační soustavě s více vrstvami ji lze užít i pro vyrovnávání vlhkosti v interiéru. Hlavní přednost vlny je ale v tom, že je to jediný materiál, jehož produkce je příznivá pro přírodu a krajinu, místo aby ji více či méně zatěžovala. Ještě ostřeji řečeno, produkce vlny je nezbytná, nemá-li zaniknout kulturní krajina zejména ve svažitých oblastech.
Čtěte také: Vlastnosti dřevovláknité izolace – požární odolnost
A jiné využití velkého množství vlny, než výroba stavebních izolací, prostě neexistuje. Jen s jejich uplatněním lze plně obnovit chov ovcí v naší krajině.
Ovčí rouno ve formě rovnoměrné vrstvy je dokonale vhodné pro izolaci velkých ploch. Nejde-li rovnou o tlustou vrstvu, použije se potřebný počet vrstev - je-li jedna tlustá například čtyři centimetry, lze ke zdi zvenčí pověsit tři dvojité vrstvy, takže celková tloušťka bude téměř čtvrt metru. Rozumí se, že chladná část izolace musí být od vnitřního prostředí oddělena vrstvou, podstatně omezující průnik páry. Je-li vlna zvenčí na zdi, slouží coby tato parozábrana samotná zeď.
Ovčí vlna není dnes izolačním materiálem levným. Pomoci jejímu rozšíření, a tím i obnově nejcennějších částí kulturní krajiny, může ale rozhodnutí každého z nás. Ostatně vlnu není nutno užívat pro všechny účely - velké dutiny v roštech na zdi domu lze například vyplnit velkými bloky polystyrénu, a vlnou jen zbylé prostory složitého tvaru.
Vlna není izolačním materiálem novým, ale právě naopak - ovce jiný nepoužívají a lidé se na něj spoléhají od té doby, co chovají ovce. I jako stavební izolace se užívají zvířecí rouna po tisíciletí, alespoň v případě asijských jurt, izolovaných stejně dobře, jako požaduje nová česká stavební norma.
Odolnost proti škůdcům, vlhkosti a ohni
Jedinou námitkou proti čisté ovčí vlně je to, že ji mohou postupně sníst moli. Obranou je pokrytí vláken přírodě blízkou chemikálií (pyrethroidem), která přebývání molů ve vlně znemožní.
Čtěte také: Kročejová izolace a její použití
Námitka, že vlnu snědí myši, není pravdivá. Vlnou ani žádným jiným izolačním materiálem se hlodavci nedokáží živit. Naopak ale v kterémkoliv materiálu (kromě pěnového skla) mohou bydlet. Zabránit tomu lze jen tak, že se jim znemožní přístup do prostoru vyplněného izolací. To je ostatně vhodné učinit důkladně, aby se tam nedostaly ani vosy.
Vlna je nejméně hořlavá ze všech užívaných organických izolačních látek. Některé organické materiály, pokud jsou vlhké, mohou být napadeny plísněmi. Stavební izolace (pokud nejsou určeny k izolování i pod vodou) se ale vlhké stát nesmějí. Počítat s takovou možností je totéž, jako počítat s mizerným provedením stavebních prací.
Pokud ale hrubým nedopatřením někam do chladné části vlněné izolace přeci jenom proniká vlhkost z vytápěných vnitřních prostor, má vlna velkou výhodu: až třetina hmotnosti vláken může být tvořena přijatou vodou, teprve potom začne voda kondenzovat i na povrchu vláken a zhoršovat izolaci. V tomto smyslu je ovčí vlna vláknitým materiálem, který je nejodolnější proti stavebním chybám.
Gold isolation®: Inovativní izolace z ovčí vlny pro slovenské roubenky
Spoločnosť Wool Style priemyselne spracováva ovčiu vlnu na tepelnú a zvukovú izoláciu s názvom Gold isolation®, ktorá je ako jediná na trhu 100% ekologická. Výrobný proces je špecifický, pracujeme s novou vlastnou chránenou technológiou spracovania ovčej vlny na prírodnú izoláciu bez umelých spojív.
Izolácia je starostlivo ochráněná pred plesňami, moľami, iným škodcom a horeniu. Rešpekt a hlboká úcta k základným spôsobom tradičného života slovanských predkov, tvorí hlavnú hodnotovú ideu spoločnosti Woolstyle.
Čtěte také: Informace o úpravě povrchu dřevovláknité izolace
Práve toto je spoločnosť Woolstyle. Dynamický tím ľudí s priamočiarou stratégiou, odbornosťou a s pravidlami korektnosti voči všetkým svojím partnerom. Sme tu a chceme byť pre ďalšie generácie, ako naša izolácia z ovčej vlny.
Ukrýva v sebe náročný technologický vývoj a unikátne technické riešenia. Majú zabezpečiť a garantovať dlhoročnú spoľahlivosť pre spokojný život všetkých klientov, ktorým v najväčšej miere záleží na svojom zdraví, mikroklíme svojho domova a v neposlednom rade na prvotriednej kvalite a dobrej kondícii svojej životnej investície.
Klíčové vlastnosti Gold isolation®
- Tepelně-izolační a termoregulační vlastnosti:
Ovčia vlna má výborné tepelno-izolačné a termoregulačné vlastnosti, ktoré v spojení s našou technológiou výroby dávajú nový rozmer kvality prírodnej izolácie. Ovčí vlas sa skladá z tisícky šupinovitých buniek, ktoré sa prekrývajú a vytvárajú tak nepreniknuteľnú izolačnú hrádzu proti zmenám teploty a dokáže chrániť nie len pred chladom, ale aj pred teplom z vonkajšieho prostredia, tým je výborne prispôsobená aj do extrémnych klimatických podmienok.
V letnom období dokáže príjemne ochladiť a to na základe vonkajšej teploty, ktorá ak narastá, súčasne zohrieva ovčiu vlnu, ktorá začne uvoľňovať vlhkosť, čo má za následok spotrebu tepla na výparné teplo, teda stena sa ochladzuje. Výsledkom je zmenšenie prúdenia tepla do domu. V porovnaní s ostatnými izoláciami tak dokáže naša izolácia znížiť teplotu interiéru až o 7˚C.
Naopak v zimnom období pri poklese teplôt, kedy je izolácia ochladzovaná, dochádza v nej vo zvýšenej miere ku kondenzácii, kde sa uplatňuje jej špecifická schopnosť pohlcovať vlhkosť bez znehodnotenia jej tepelno-izolačných vlastností.
- Hydrofobní povrch a hygroskopičnost:
Medzi unikátne vlastnosti ovčej vlny patrí jej hydrofóbny povrch, vďaka ktorému nestráca po nasiaknutí vodou svoje izolačné vlastnosti a hygroskopickosť, ktorá sa vyznačuje tým, že ovčia vlna je schopná pohlcovať vodu až do 40% svojej hmotnosti, pričom zostáva na dotyk suchá a vlhkosti sa rýchlo zbaví.
Pri vyparovaní vlhkosti dochádza k viacerým javom, na ktoré ovčia vlna samovoľne reaguje, vzhľadom na zmenu podmienok v ktorých pôsobí.
- Zdravotní a hygienické aspekty:
Vo všeobecnosti je ovčia vlna zdravotne a hygienicky nezávadná, jej antibakteriálne vlastnosti sú vynikajúce, viaže na seba mnohé škodlivé substancie, vrátane rady vírusov a baktérii, pričom obmedzuje ich rozklad, či množenie. Reguluje vlhkosť vzduchu v domácnosti a udržuje optimálnu mikroklímu, neutralizuje a pohlcuje rôzne prchavé látky ako sú aldehydy, formaldehydy, cigaretový dym a ozón, ktoré môžu podstatnou mierou ovplyvniť život alergikov.
Naša izolácia pomáha chrániť zdravie ľudí aj tým, že zabraňuje vytváraniu plesní v obytnom priestore, ktoré veľkou mierou zasahujú do zdravia človeka. V súčasnej dobe je podľa nášho názoru dôležité predovšetkým dbať o zdravie, aktívny životný štýl a príjemný pocit v obytnom priestore, preto naša izolácia zabezpečuje kvalitnú úroveň života a dobrý spánok v pohodlí domova.
- Požární odolnost:
Ovčia vlna disponuje vysokou teplotou samovznietenia 560˚C, preto je dobre odolná voči horeniu, je od prírody samozhášacia, to znamená, že pri zastavení pôsobenia zdroja tepla od izolácie, sama zhasína, nevytvára žiadne riziko nadýchania sa škodlivých plynov a nekvapká, tým nespôsobuje rozšírenie horenia. Pre našu izoláciu tak nie sú potrebné žiadne ďalšie úpravy a dosahuje výborné protipožiarne hodnoty.
- Mechanické vlastnosti a akustika:
Izolácia Gold isolation® sa nedeformuje, je pevná, pružná a ľahká, preto sa veľmi dobre prispôsobuje rôznym dutinám a priestorom v konštrukciách. Vďaka špirálovitému tvaru molekúl ovčej vlny sa jej vlákno dokáže natiahnuť o 50% svojej dĺžky a následne rýchlo vrátiť do pôvodného stavu. Táto mechanická pružnosť ovčej vlny tak zaisťuje funkčnosť a tvarovú stálosť izolácie.
Vďaka hustej štruktúre má veľmi dobré akustické vlastnosti. Schopnosť pohlcovať zvuk a tlmiť kročajový efekt tak uspokojí vysoké nároky pre zvukovú izoláciu v rôznych stenových, stropných a podlahových konštrukciách. Ovčia vlna výborne pohlcuje zvuk a dosahuje vysoké triedy zvukovej pohltivosti.
Použití a montáž Gold isolation®
Používa sa ako moderná izolácia na odhlučnenie výrobných a kancelárskych priestorov, komerčných objektov a budov s rôznym využitím. Používa sa najmä v drevených stavbách, nízko-energetických a pasívnych domoch, ale taktiež je ideálna do akýchkoľvek podkrovných, podlahových a stropných konštrukcií. V stavbách dokáže šetriť iné stavebné materiály a tiež minimalizuje energetické náklady počas celej doby životnosti.
Dodáva sa v rolkách, je vysoko prispôsobivá, elastická, jej montáž je jednoduchá a veľmi príjemná, nedráždi pokožku, oči a preto nie sú pri nej potrebné žiadne ochranné pomôcky. Oproti iným materiálom si ako jediná na trhu zachováva po celú dobu izolovania tvarovú stálosť, zdravotnú a hygienickú nezávadnosť, vynikajúce tepelno-izolačné a zvukové vlastnosti. Ovčia vlna je vynálezom prírody, nedeformuje sa a nestráca izolačné vlastnosti po celé desaťročia.
Proč Gold isolation®?
- Nízka objemová hmotnosť uľahčuje manipuláciu pri montáži a pritom zachováva výborné termoregulačné vlastnosti prírodnej izolácie z ovčej vlny.
- Optimálne riešenie pre izolovanie rôznych typov stropných, podlahových a stenových konštrukcií.
- Výberová ovčia vlna, vhodná na vyplnenie škár, dutín a ťažko dostupných miest v konštrukcii.
- Izolačné pásy z ovčej vlny pre izolovanie drážok v zrubových drevostavbách a utesnenie rôznych špár v drevených konštrukciách.
Historie a tradice: Ovčáctví a zpracování vlny na Slovensku
História ovčiarstva na Slovensku, ako aj vo svete nám má čo povedať, korene siahajú hlboko do minulosti. V každodennom zhone si človek pri uplatňovaní svojich ambícií vzťah medzi sebou a ovcou ani neuvedomuje. Pritom tento vzťah je výnimočný, že ho nemožno prirovnať k žiadnemu živočíšnemu druhu. Svojimi biologickými a úžitkovými vlastnosťami ovca najviac prispela k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti.
Ovca je jednoznačne najstarším domácim zvieraťom na svete. Nálezy z neolitickej osady Zawi Chemi Shanidar, v severovýchodnom Iraku posúva obdobie jej domestikácie do obdobia 11 tisíc rokov pre n. l., čo je o 3,5 tisíc rokov skôr, ako svedčia doklady o domestikovaní psa.
Jej hospodársky význam, dôležitosť a užitočnosť pred ostatnými zvieratami potvrdzuje fakt, že čo do počtu chovaných jedincov je najpočetnejšie chovaným zvieraťom na svete. Svojimi mimoriadnymi úžitkovými vlastnosťami sa oproti iným zvieratám vynikajúco uplatnila v rôznych klimatických podmienkach takmer na všetkých kontinentoch sveta. Je užitočná v podmienkach, kde iné hospodárske zvieratá vôbec nie sú schopné existovať. Ovca je zvieraťom, v spojitosti s ktorým vznikla a vyvinula sa plemenárska práca a zootechnická veda.
Vo veľkej miere sa ovca so svojimi danosťami dotýka aj nás Slovákov. Anton Bernolák, väčšine nám známy ako lingvista a organizátor kultúrneho života, bol aj význačný poľnohospodársky odborník, ktorý vo vzťahu k ovci v roku 1790 píše: ʺAk sa prihliada na všeobecný úžitok, najužitočnejšie zviera v hospodárstve je ovca.ʺ
V našich hospodárskych dejinách hrala ovca vždy významnú rolu. Až do druhej polovice 19. storočia bola najvýznamnejším producentom konzumného mäsa, mlieko a výrobky z neho boli základom každodennej stravy. Do odevov a kožušín z jej vlny sa náš národ obliekal. Produkcia vlny umožňovala rozvoj domáceho remeselného spracovania vlny. Zavedenie chovu merinových oviec podmienilo zakladanie súkeniek, otvorilo dokorán dvere parnému stroju do výroby a vytvorilo vyspelé odvetvie textilného priemyslu so širokou škálou technicky vyspelých a do tých čias neznámych strojov. Chov oviec umožňoval ekonomicky zúročiť naše prirodzené bohatstvo lúk a pasienkov, čo inými druhmi zvierat nebolo možné.
Významná plemena ovcí pro Slovensko
Merinky, ako typ jemnovlnových oviec pochádzajú pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora. Tu sa vyšľachtili dva základné kmene, z ktorých postupne vznikali mnohé merinové plemená a typy na celom svete. Ovplyvnili vznik slovenskej merinky. Pochádzajú zo španielskych meriniek, prevezených na územie dnešného Slovenska po roku 1775 na cisárske majetky v Holíči, okres Senica. Po unifikácii fylogeneticky príbuzných merinských oviec sú v súčasnosti všetky merinské ovce chované na Slovensku vedené pod názvom "merino". Výnimkou je askánske merino, ktoré je aj dnes chované na Slovensku v čistokrvnej forme v niekoľkých šľachtiteľských chovoch. Ovce plemena merino sú chované najmä v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 metrov nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok. Vlna je biela, chumáčiky sú valcovitého tvaru, vlna nemá cvernovitý charakter, dĺžka vlny je pri ročnej striži 70 až 100 mm. Rúno je uzavreté, bez nadvlasov, bez pigmentu. Pigment nie je ani na koži.
Pôvodná valaška patrí do skupiny capových oviec, chovaných na Balkáne. Valašské ovce sa dostali na územie dnešného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14. storočí. Tieto ovce sa na Slovensku chovali celé generácie v nadmorskej výške 600-1200 metrov a to na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí. Dnes sa pôvodné plemeno valašky vyskytuje už len ojedinelo v najdrsnejších klimatických horských a podhorských oblastiach severného a stredného Slovenska.
Na podklade valašských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa našim najrozšírenejším plemenom. Valaška patrí k najpôvodnejším ovciam v Európe, pôvodne hrubo vlnové plemeno s trojstranou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), bolo postupne prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Plemeno valaška je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštrukciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne. Valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom (fujavice, rýchla zmena počasia, jarné a jesenné nočné mrazy). Ďalej sú vhodné pre košarovanie pod otvoreným nebom i v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna. Vyznačujú sa dobrou schopnosťou prispôsobiť sa drsnejším podmienkam horských a podhorských oblastí stredného a severného Slovenska.
Pôvodné plemeno valaška môžeme stručne charakterizovať ako plemeno s troma úžitkovými vlastnosťami, kde na prvom mieste bola úžitkovosť mliečna, potom vlna a až na treťom mieste úžitkovosť mäsová. Plemeno valaška je malého telesného rámca.
Cigájske ovce sú druhým najpočetnejším zastúpeným plemenom chovaným na Slovensku. Ide o polojemno vlnové plemeno, ktoré veľmi dobre znáša salašnícky spôsob chovu. Vyznačuje sa veľmi dobrou chodivosťou. Má stredne veľký telový rámec, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom. Vlna je biela, polouzavretá, sporadicky sa vyskytuje v rúne nežiadúci čierny vlas. Cigája je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, zamerané na produkciu mlieka s jatečných jahňat. Základnou formou šľachtenia je čistokrvná plemenitba, respektíve zošľachťovacie kríženie so zámerom zlepšiť produkciu mlieka a mäsa a vytvoriť tak mäsovo-mliekový úžitkový typ. Vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubo vlnovej valašky s berany rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemen. Cieľavedomým zošľachťovaním v letech 1950 až 1982 se dosáhlo zlepšení kvalitatívních vlastností a produkce vlny, jakož i zvýšení živé hmotnosti a produkce mléka bahnic, přičemž se zachovala dobrá chodivost a přizpůsobivost k drsnějším klimatickým podmínkám. V procesu šlechtění došlo i ke zlepšení exteriéru.
Tradiční zpracování ovčí vlny na Slovensku
Na Slovensku salašníctvo ovplyvnilo kultúru národa. Medzi najstaršie remeslo patrí spracovanie ovčej vlny do súkna, ktoré patrilo popri ľanovom plátne k tradičným odevom. Ovčia vlna je vzácna surovina. Možno ju označiť ako najstaršiu textilnú surovinu, z ktorej si človek vyrábal oblečenie. S týmto faktom sa stretávame aj u najstarších civilizácií ako sú Babylónci, Peržania, Egypťania, kde spracovanie vlny na plátno malo dlhotrvajúcu tradíciu.
Mala vo svojej histórii niekoľko konkurentov ako napr. bavlnu, konope, ľan a hodváb, ale vždy si dokázala udržať svoje prvenstvo približne až do 80-rokov dvadsiateho storočia. Ekonomické hľadisko však valcuje všetko okolo nás, hoci syntetické materiály sa ovčej vlne nemôžu vyrovnať. Skúsme si odpovedať na otázku, z ktorého materiálu nás oblek v zime hreje a za teplého počasia chladí, pričom odpoveď je neúprosná, pretože nie je to materiál zo syntetických, ani rastlinných vlákien, ale z vlákien z ovčej vlny. A tých predností má ovčia vlna omnoho viacej, ako napr: vzdušnosť, ľahkosť, pružnosť, nekrčivosť.
Ovečky sa strihali dva krát ročne a batohy ovčej vlny putovali zo salašov do dedin na domáce spracovanie. Neskôr sa začala rozčesávať pomocou železných zubov na nástroji zvanom grampla. Gramplovaním bielej a farebnej ovčej vlny navzájom získavali odtiene sivej, čo sa nazývalo farbenie za sucha. Až potom bolo možné hebkú a jemnú kúdeľ vlny vrtivým pohybom vretena spriadať na nite. Okrem praslice a kolovrátka sa na Slovensku zachoval aj starý spôsob pradenia hrubých nití z voľnej ruky, nazývaný druganie, ktorý používali výrobcovia papúč. Konečnou úpravou bolo valchovanie, čo je ručné zmäkčovanie ostrého vlasu nití. Nite sa zmotávali na cievky do pradien a tak boli pripravené na domácu i remeselnú výrobu súkna. To sa tkalo na krosnách a na koniec prešlo valchovaním. V teplej vode pod tlakom ťažkých šľapaji súkno zhustlo a jeho tvrdý vlas sa stal mäkký a hladký. Súkno tým stratilo až jednu tretinu svojej dĺžky, ale bolo husté a stalo sa priam nepremokavé. Zo súkna sa šili odevy. Okrem súkna sa pripravovali i guby, tenké nite sa dávali na osnovu a hrubé na útok.
Ovčí vlna v praxi: Příklady zateplení roubenek
Svou roubenku si naší izolaci z ovčí vlny nechal zateplit také slovenský jazzový zpěvák Peter Lipa. Jednalo se o zateplení spár roubenky. Pro tento účel byly použity naše izolační pásy v šířce 20 cm.
Pro nově vznikající skanzen ve Valašských Kloboukách (Česká republika), který zde buduje Občanské sdružení Jižní Valašsko, jsme věnovali jako sponzorský dar naše izolační pásy z ovčí vlny, které posloužily jako izolace spár.
tags: #ovčí #izolace #do #roubenek #Slovensko
